Expedícia Victoria falls- jazero Kariba

Včera sme sa vrátili zo 4 dennej expedície k jazeru Kariba. Prišli sme všetci v poriadku, našťastie sa nám nič nestalo, až na úpal, spálené oči a malú nevoľnosť. Tento výlet sme plánovali už doma, ale nevedeli sme či nám vide kvôli veľkým nákladom na cestu. Hlavne vďaka Nicovi Chassingovi sme mohli tento výlet uskutočniť, pretože nám zapožičal rafty, výstroj a najmä išiel s nami. Odchod sme naplánovali na piatok skoro ráno. Nico v stredu bol zviesť auto k cieľu a motorkou sa vrátil späť. Len cesta tam trvá 10 hodín, aj keď je to len 300km, pretože to je v úplnej divočine. Vo štvrtok sme si nakúpili potraviny na cestu a pripravili všetky potrebné veci. Išli sme v zostave, Ja , Peťo, Capko, Mato, Saša, Šnorchel, Nini z Norska, Rachel zo Zélandu, Sebastian z Švajčiarska a Nico, ktorý tu má raftovú spoločnosť a pozná rieku veľmi dobre. Pri 10 ľuďoch toho bolo dosť, tak sme sa rozhodli že zoberieme namiesto 1 raftu 2.

Balenie

V piatok ráno sme nasadali na vodu trošku nervózny. Mali sme pred sebou 50km. Začínali sme prvou perejou pod Victoria falls a za 4 hodiny sme sa stretli pod 25. Perejou s druhou časťou skupiny, ktorá nás čakala už s pripravenými raftami. Nico a Sebastian išli v dvoch raftoch, kde mali naložené všetko jedlo, oblečenie, stany atď. Museli začať až od 24 pereje, lebo pri takto naložených raftoch by bolo veľké riziko, že sa vo veľkých perejách prevrátia a všetko stratíme. Od 25. Pereje sme teda už išli všetci spolu. Podľa Nica nás čakalo ešte zopár perejí, ktoré sme si museli najprv pozrieť či sú splavné. Našťastie sme mali dobrú vodu a nemuseli sme nič prenášať. Dva rafty nabalené na niekoľko dní nebolo totiž vôbec ľahké preniesť. All season bolo celkom dobrá perej s jedným veľkým valcom, zato Narrows nás celkom pekne potrápila. Bolo to miesto, kde sa celá rieka vlieva do veľmi úzkeho miesta a sú tam veľké rozhrania a víry. Neboli tam skoro žiadne valce a vlny, ale všetci sme tam eskymovali niekoľko krát, takú silu to malo. Nico vravel, že keby tam niekto vyplával, určite by sa utopil. Potom nasledovalo ešte pár perejí, ale tie boli už celkom ľahké. Asi o 5 sme prišli na pláž, kde sme zakempovali a spravili si gril.

Naše spanie

Ráno sme vstávali o 5. Bolo treba uvariť vodu, spraviť raňajky a nabaliť späť rafty. Keďže sme zistili až tam, že nám nefunguje pumpa na rafty, snažili sme sa ich dofúkať ústami, nemali sme inú možnosť. Voda sa nám tiež už minula a tak sme museli piť vodu z rieky zmiešanú s chlorinom, chutila ako voda z bazénu. Druhý deň sme si museli trošku nadbehnúť kilometre z prvého dňa, pretože sme nestihli 50km ako sme plánovali. Prvú časť dňa sme išli ešte na kajakoch a čakalo nás pár pekných perejí. Všetky väčšie sme si boli najprv obzrieť z brehu, aby sme videli správnu líniu a uistili sme sa, či sú splavné. Dve pereje sme museli preniesť. Lower Moemba side bol obrovský vodopád. Tu sme rafty len nechali splaviť dole a nemuseli sme nič z raftov vynášať.

Lower Moemba

Dam Side sme už museli však preniesť celú a rafty sme museli kompletne vybaliť. Prenášali sme to po brehu Zimbawskej strany a rybári nám ochotne pomohli s vecami.

Dam side

Za odmenu sme im nechali silón a háčik na ryby. Ostané pereje ako Upper Moemba, son of Ghost ridder, gost ridder sme splavili, aj keď niektoré boli poriadne divoké a mali sme čo robiť.

Od druhej polovice dňa sme sa viezli už v raftoch. Keď sme do Zambezi priliala rieka Kalomo, zvýšil sa aj počet krokodílov a plaviť sa na kajakoch už nebolo veľmi bezpečné. V raftoch sme mali naložené kajaky a striedali sme sa pri veslovaní.

Obed v rafte

action rafting

K večeru sa obloha začala zaťahovať a blížila sa búrka. Najprv začalo pršať, no o chvíľu začali padať krupy a fúkať strašne silný vietor a viditeľnosť bola len na 1 meter. Raft sa stal neovládateľný a skoro nám odfúklo lode z raftu. Museli sme čo najskôr zastaviť, no to bolo takmer nemožné. Keď sa nám to podarilo, báli sme sa či tam nebudú krokodílí. Burka po 15 minútach prestala a my sme pokračovali v ceste. O 6.30 sme našli vhodnú pláž na spanie. Vyzerala, že tam nie sú krokodílí ani žiadny miestny ľudia, ktorí by nás mohli olúpiť. Tretí deň sme mali pred sebou najťažšiu časť. 40 km po rovnej vode s krokodílmi a hrochmi. Slnko pražilo a my sme sa nemohli ani okúpať, lebo by nás mohol napadnúť krokodíl. Keď sa pár metrov od nás objavili hrochy, začali sme veslovať väčšou intenzitou. Po pár hodinách sme boli celkom vyšťavení. Keď nám Nico ukázal v diaľke strechy domčekov zasadených v buši boli sme celý bez seba. Bolo to totiž miesto cieľa. Posledný deň sme spravili oveľa rýchlejšie, ako tie predošlé, lebo sme v kuse veslovali, tak sme sa báli hrochov. Na konci nás čakala luxusná lóža ukrytá hlboko v divočine a chladené pivá v bazéne.

odvoz k ubytovaniu

Majitelia domu boli práve na dovolenke, ale Nico sa s nimi dohodol a mohli sme tam prespať. Posledný deň nás čakal už len transport do Livingstonu. Cesta trvala 10 hodín po teréne ako pri výstupe na Lomnický štít.

sardinky na korbe náklaďaku

off road

Neverili sme, auto na ktorom sme sedeli bude schopné absolvovať túto cestu. Sedeli sme na korbe auta, natlačení ako sardinky. Zo stromov sme na seba strhávali haluze a s nimi aj pavúkov. Minuli sme pár dedín, kde deti videli ľudia prvý krát belocha. Po tejto úmornej ceste sme šťastní prišli do kempu a dnes sme už zas sedeli na vode.

Fotky fotil Mato Fabianek

Majte sa

Peter, Nina , Sasa , Snorchel, Jano,Mato , Capko