Thursday 31 December 2009

PF 2010

Ahoj prajeme Vám všetko naj do nového roku 2010.




Peter , Nina , Mato , Jano , Snorchel , Capko , Sasa

Monday 28 December 2009

Vianoce v Zambii

Po našej malej expedícii nás už Jano nedočkavo čakal v kempe. Všetci sme boli strašne unavení a vôbec sa nám nechcelo na vodu, no keďže Jano práve došiel tak sme sa obetovali aby sme ho previedli perejami. Voda stále stúpa a tak sa pomaly ale iste všetky časti rieky menia. Niektoré válce miznú iné naberajú na sile.

Snorchel na 3. pereji

Nina na 4.

Nina na 5. pereji


Ďalší deň sa nám vyslovene splavovať dole nechcelo a tak sme sa aspoň donútili vypadlovať pod Victorine vodopády a pozrieť si ich zo spodu aj so známymi perejemi mínus rapids. Snažili sme sa vystupovať na jednu skalu aby sme si to tam mohli prezrieť a v tom na nás Capko a Snorchel začali kričať, že na nás ide krokodíl. Ja s Ninou sme začali pádlovať do prúdu s nádejou, že tam nepôjde. Po chvíle pádlovania sme ho zbadali a zistili, že to je len maličký krokodíl a že ten sa bojí viac nás ako my jeho. Občas sa totiž stane , že malý krokodíl prepadne cez hranu vodopádu šťastím prežije, preto je aj pár krokodílov na prvom úseku rieky. Ďalej na pláne bolo splaviť perej čís. 2 a zasurfovať si chvíľu. Vody je už veľa a tak nie je vôbec ľahké dostať sa do vlny. Inak super deň.
Na ďalší deň sme mali na pláne opäť ísť na vodopády ale tento krát z hora.


Po prehliadke vodopádov sme si s Ninkou kúpili náš vianočný darček a to zoskok Bungee juping. Skáče sa dole z mostu nad riekou Zambezi z výšky 110 m nad hladinou. Musím povedať, že to je veľmi silný zážitok.

Keďže v tento deň boli Vianoce rozhodli sme sa si ugrilovať na večeru veľkého lososa. Šnorchel špecialista na grilovanie rýb nám spravil perfektnú večeru so všetkým čo k tomu treba. Všetci sme si tento sviatok užili ako sa len dá, možno ešte lepšie ako doma.

Naše Vianoce

Ďalšie dni sme jazdili pereje , zväčša 1-10 v podstate stále to isté ale vďaka tomu že voda stále stúpa tak nás vždy prekvapia niečím novým.


Dnes máme opäť deň voľna a začíname plánovať výlet do Botswany na safari.

Fotky sú od Jana Rusnáka
Dalšie fotky sú na jeho picassa stránke.

Majte sa
Peter , Nina , Snorchel , Sasa , Jano , Capko , Mato

Tuesday 22 December 2009

Expedícia Victoria falls- jazero Kariba

Včera sme sa vrátili zo 4 dennej expedície k jazeru Kariba. Prišli sme všetci v poriadku, našťastie sa nám nič nestalo, až na úpal, spálené oči a malú nevoľnosť. Tento výlet sme plánovali už doma, ale nevedeli sme či nám vide kvôli veľkým nákladom na cestu. Hlavne vďaka Nicovi Chassingovi sme mohli tento výlet uskutočniť, pretože nám zapožičal rafty, výstroj a najmä išiel s nami. Odchod sme naplánovali na piatok skoro ráno. Nico v stredu bol zviesť auto k cieľu a motorkou sa vrátil späť. Len cesta tam trvá 10 hodín, aj keď je to len 300km, pretože to je v úplnej divočine. Vo štvrtok sme si nakúpili potraviny na cestu a pripravili všetky potrebné veci. Išli sme v zostave, Ja , Peťo, Capko, Mato, Saša, Šnorchel, Nini z Norska, Rachel zo Zélandu, Sebastian z Švajčiarska a Nico, ktorý tu má raftovú spoločnosť a pozná rieku veľmi dobre. Pri 10 ľuďoch toho bolo dosť, tak sme sa rozhodli že zoberieme namiesto 1 raftu 2.

Balenie


V piatok ráno sme nasadali na vodu trošku nervózny. Mali sme pred sebou 50km. Začínali sme prvou perejou pod Victoria falls a za 4 hodiny sme sa stretli pod 25. Perejou s druhou časťou skupiny, ktorá nás čakala už s pripravenými raftami. Nico a Sebastian išli v dvoch raftoch, kde mali naložené všetko jedlo, oblečenie, stany atď. Museli začať až od 24 pereje, lebo pri takto naložených raftoch by bolo veľké riziko, že sa vo veľkých perejách prevrátia a všetko stratíme. Od 25. Pereje sme teda už išli všetci spolu. Podľa Nica nás čakalo ešte zopár perejí, ktoré sme si museli najprv pozrieť či sú splavné. Našťastie sme mali dobrú vodu a nemuseli sme nič prenášať. Dva rafty nabalené na niekoľko dní nebolo totiž vôbec ľahké preniesť. All season bolo celkom dobrá perej s jedným veľkým valcom, zato Narrows nás celkom pekne potrápila. Bolo to miesto, kde sa celá rieka vlieva do veľmi úzkeho miesta a sú tam veľké rozhrania a víry. Neboli tam skoro žiadne valce a vlny, ale všetci sme tam eskymovali niekoľko krát, takú silu to malo. Nico vravel, že keby tam niekto vyplával, určite by sa utopil. Potom nasledovalo ešte pár perejí, ale tie boli už celkom ľahké. Asi o 5 sme prišli na pláž, kde sme zakempovali a spravili si gril.

Naše spanie


Ráno sme vstávali o 5. Bolo treba uvariť vodu, spraviť raňajky a nabaliť späť rafty. Keďže sme zistili až tam, že nám nefunguje pumpa na rafty, snažili sme sa ich dofúkať ústami, nemali sme inú možnosť. Voda sa nám tiež už minula a tak sme museli piť vodu z rieky zmiešanú s chlorinom, chutila ako voda z bazénu. Druhý deň sme si museli trošku nadbehnúť kilometre z prvého dňa, pretože sme nestihli 50km ako sme plánovali. Prvú časť dňa sme išli ešte na kajakoch a čakalo nás pár pekných perejí. Všetky väčšie sme si boli najprv obzrieť z brehu, aby sme videli správnu líniu a uistili sme sa, či sú splavné. Dve pereje sme museli preniesť. Lower Moemba side bol obrovský vodopád. Tu sme rafty len nechali splaviť dole a nemuseli sme nič z raftov vynášať.

Lower Moemba

Dam Side sme už museli však preniesť celú a rafty sme museli kompletne vybaliť. Prenášali sme to po brehu Zimbawskej strany a rybári nám ochotne pomohli s vecami.

Dam side

Za odmenu sme im nechali silón a háčik na ryby. Ostané pereje ako Upper Moemba, son of Ghost ridder, gost ridder sme splavili, aj keď niektoré boli poriadne divoké a mali sme čo robiť.

Od druhej polovice dňa sme sa viezli už v raftoch. Keď sme do Zambezi priliala rieka Kalomo, zvýšil sa aj počet krokodílov a plaviť sa na kajakoch už nebolo veľmi bezpečné. V raftoch sme mali naložené kajaky a striedali sme sa pri veslovaní.

Obed v rafte

action rafting

K večeru sa obloha začala zaťahovať a blížila sa búrka. Najprv začalo pršať, no o chvíľu začali padať krupy a fúkať strašne silný vietor a viditeľnosť bola len na 1 meter. Raft sa stal neovládateľný a skoro nám odfúklo lode z raftu. Museli sme čo najskôr zastaviť, no to bolo takmer nemožné. Keď sa nám to podarilo, báli sme sa či tam nebudú krokodílí. Burka po 15 minútach prestala a my sme pokračovali v ceste. O 6.30 sme našli vhodnú pláž na spanie. Vyzerala, že tam nie sú krokodílí ani žiadny miestny ľudia, ktorí by nás mohli olúpiť. Tretí deň sme mali pred sebou najťažšiu časť. 40 km po rovnej vode s krokodílmi a hrochmi. Slnko pražilo a my sme sa nemohli ani okúpať, lebo by nás mohol napadnúť krokodíl. Keď sa pár metrov od nás objavili hrochy, začali sme veslovať väčšou intenzitou. Po pár hodinách sme boli celkom vyšťavení. Keď nám Nico ukázal v diaľke strechy domčekov zasadených v buši boli sme celý bez seba. Bolo to totiž miesto cieľa. Posledný deň sme spravili oveľa rýchlejšie, ako tie predošlé, lebo sme v kuse veslovali, tak sme sa báli hrochov. Na konci nás čakala luxusná lóža ukrytá hlboko v divočine a chladené pivá v bazéne.

odvoz k ubytovaniu

Majitelia domu boli práve na dovolenke, ale Nico sa s nimi dohodol a mohli sme tam prespať. Posledný deň nás čakal už len transport do Livingstonu. Cesta trvala 10 hodín po teréne ako pri výstupe na Lomnický štít.

sardinky na korbe náklaďaku

off road

Neverili sme, auto na ktorom sme sedeli bude schopné absolvovať túto cestu. Sedeli sme na korbe auta, natlačení ako sardinky. Zo stromov sme na seba strhávali haluze a s nimi aj pavúkov. Minuli sme pár dedín, kde deti videli ľudia prvý krát belocha. Po tejto úmornej ceste sme šťastní prišli do kempu a dnes sme už zas sedeli na vode.

Fotky fotil Mato Fabianek

Majte sa

Peter, Nina , Sasa , Snorchel, Jano,Mato , Capko


Thursday 17 December 2009

Zambezi #2

Ahoj všetci.

Už sme v Zambii niekoľko dní a tým pádom mame aj o čom písať a verte, že je toho dosť. Začali by sme tým ako sme prišli. Let bol v celku dlhý ale vďaka chalanom a ich programu sa nám to ani nezdalo. Do Livingstonu sme dorazili niekedy po obede kajaky nám došli všetkým tak sme mali čo večer osláviť. Ubytovaný sme v Livingston backpackers v chatkách v príjemnom prostredí s bazénom. Hneď druhý deň sme sa vybrali na rieku a to trip od 1. až po 10 perej. Znáška bola v celku fajn keďže sme radšej nechali černochov aby nám znášali lode. Hovorí sa že tento úsek je najlepší a tak sme všetci mali nejaký ten adrenalín. Prvé 3 pereje neboli moc ťažké iba pár obrovských vĺn a tak sme sa postupne ukľudnili. Od 4. Pereje začala rieka naberať na sile. Také najzaujímavejšie sú #5 , #7 a samozrejme #9 nazvaná Komerčná samovražda.

Capko v pereji # 1
Sasa v #4
perej #5
surf na #8
#9- Komerčná samovražda
nájazd do 9
Šnorchel v 9 pred plávaním ( poistite ma prosím)


Je to krásny úsek a určite jeho zjazdenie nie je zadarmo. Po pereji č.10 nasleduje obrovská vynáška po drevených rebríkoch. Našťastie nás hore čakala Coca cola s chutným obedom. Akurát na cestu späť nám vyšla tropická búrka. Na nešťastie náš truck nemal strechu a tak sme si dážď vychutnali do poslednej nitky. V kempe nás už čakal taktiež zmoknutý Šnorchel a tak sme sa vydali do obchodu nakúpiť siete proti komárom a osláviť jeho príchod.

Ďalší deň sme dali úsek perejí 1-14 s ešte horšou vynáškou ako v deň predtým. Zvyšne pereje ani netreba moc opisovať, pretože sú ľahšie ako tie prvé. Rieka nám však každým dňom stúpa a Capkovi sa nepodarilo správne nasmerovať loď a tak musel vyjsť na breh. Mne sa podarilo odhodlať na Komerčnú sebe vraždu a to hlavne preto, lebo kým stúpne voda natoľko, že perej bude nesplavná neostáva moc času. Môžem povedať , že patrí k tým najťažším ktoré som splavil.

Stravujeme sa viac menej reštauračne takže jedlo si vychutnávame nie ako v Ugande.

Na ďalší deň sme rozhodli ísť len surfovať . Unavení po niekoľko hodinovom surfovaní sme vypádlovali pod Victorine vodopády aby sme si spravili nejaké pekné fotky. Ako každý večer aj ento sme si užili v bazéne a s kolou v ruke.




Na nasledujúci deň sme si naplánovali deň voľna a čakali sme na Sasu. Popri odpočívaniu sme začali spolu s Nicom plánovať splav riekou Zambezi a to od Victoriných vodopádov až po jazero Kariba. Vychádza nám to na 3 dni splavovanie a prežívania v absolútnej divočine a deň cesty spať na korbe kamiónu. Normálne sa takto ďaleko nechodí a mi budeme jedni s mála ktorí niečo také vykonajú. Musíme si všetko dôkladne pripraviť a naplánovať zobrať si do raftu veci , stany jedlo vodu... V podstate celý deň trávime nakupovaním zásob ktoré dnes odchádzajú nákladným vozidlom dole. Cesta tam trvala 9 hodín a späť 5 na motorke. Je to úplne v buši nikoho tam nebude absolútne zabudnutý svet. Ideme s Nicom ktorí už niekoľko krát dole bol a tak sa na neho úplne spoliehame. Potom ako sme väčšinu veci prichystali čakáme na Sašu, ktorá dnes prilieta. Došla v poriadku na nešťastie bez lode a pádla. Asi na letisku nestihli preložiť batožinu a tak tam neskôr máme zavolať.

Na ďalší deň ideme so Sašou pereje 1-10 aby si privykla na silu vody. Voda nám stihla stúpnuť o pol metra a tak pereje naberajú na sile. Stále sú podobne a tak je to pohoda. Saši však v 7 strhlo špricku , nič hrozné ani neplávala pretože to už bolo v podstate na konci. Hneď bola na brehu a mohli sme pokračovať. Ja a Šnorchel sme sa rozhodli ísť perej č. 9 aj keď sa nám dosť zväčšila. Bolo to úplne bez chyby naozaj veľmi silné. Mne sa to podarilo s rekordným počtom eskimákov a to 2 počas celej pereje. Šnorchel však toľko šťastia nemal a v poslednom obrovskom valci mu strhlo špricku a musel plávať. Bol poriadne naštvaný a povedal, že keď bude ešte dobrá voda na to aby sa dalo prejsť tak to musí napraviť.

výstup z kaňonu

cesta náklaďakom


Dnes sme strávili celý deň balením a chystaním vecí, pretože zajtra odchádzame na expedíciu. Chystáme rafty, stany , jedlo, náradie a všetku ostatnú výbavu. Dnes trávime posledný deň v chatke a v luxuse a od zajtra spíme v divočine. Sami si budeme variť a starať sa o všetko. Bude tam iba veľa zvierat my a voda. Tak nám držte palce nech nám tato akcia dopadne dobre a nech nám vyjdú fotky a film.

Potom sa Vám ozveme nebojte sa o nás, mame všetko potrebne , bude to ako výlet po Dunaji len po Zambezi.

Fotky robil Mato :)

Majte sa

Peter, Nina, Capko, Mato, Šnorchel, Saša

Saturday 12 December 2009

Zambezi #1

Ahojte,
Takže po úmornej ceste sme konečne došli do kempu , bývame celkom luxusne v takých chatkách. Je to celkom fajn mame aj bazénik. Dnes sme boli prvý krát na vode a to trip od pereje 1-10 celkom super veľké vlny válce proste raj.
Nebudeme ešte veľa písať aby sme mali o čom rozprávať ale pridáme aspoň nejaké fotky.
Majte sa
Peter, Nina, Mato, Capko , Snorchel




Všetky fotky sú fotene GoPro kamerou.

Thursday 10 December 2009

Zambezi trip

Ahoj tak sedíme na letisku a odchádzame do Zambie.
Budeme sa snažiť pridávať fotky a články. Tak držte palce.
Peter , Nina , Capko , Mato

Sunday 6 December 2009

Intruducing our new sponsor Gopro

We are proud to be new Gopro team members. This company just introduce new head camera in HD and it is the best product ever. It is taking awesome HD footage, also pictures in 5 megapixels and it is water resistant until 60m. We are leaving in Thursday to Zambezi so there will be new footage taken with the Gopro HD hero soon.
If you want check out more about this products go for the Gopro web page.


Saturday 5 December 2009

Session video

After the full session of kayaking Sasa made nice video from the year 2009.
So enjoy the movie like we did.
watch the video

Wednesday 25 November 2009

Trencin - movie clip

Hi ,
after long time I already had time to edit a small movie clip from Trencin wave.



Peter

Wednesday 11 November 2009

Daming the nile premiere in Paddler cafe

Finally after longer time I had a time to finish the movie from Uganda. We have been there three times so this time I wanted to make the movie not just about kayaking. Kayaking on the Nile is an awesome experience but unfortunately this will end up soon. The glorious rapids of the Nile will be destroyed in one or two years. Some of them are already gone some are changed. So if you still thinking if to go you need to hurry up to don’t miss it. We really love this river and we would like to show the world what they will lose.

I made this video about damming the White Nile and its consequence to people and country. This movie is made from kayaker’s point of view. I don’t want to say that this is a bad this to build a power station there. I want just show what happens.

So at 10th of November we had a movie premiere in our local pub Paddler café. I am really glad that my friends liked this film. We made a small party and enjoyed it with good friend and some beers. This was a premiere and now we are looking forward to present this movie on our biggest outdoor film festival in Slovakia in spring. If you are interested you can check out the trailer for movie.

http://www.youtube.com/watch?v=i1eyRSCrmTw

http://www.youtube.com/watch?v=N38vmzLcVxw

See you

Peter